Menej je niekedy viac

Autor: Maria Dopjerova Danthine | 7.3.2012 o 21:27 | (upravené 7.3.2012 o 21:49) Karma článku: 9,70 | Prečítané:  800x

Francúzsko ma učí, že málo je niekedy viac ako veľa. A viac väčšinou nepotrebujeme. Slová zvažujeme, vážime, vychádzajú z našich úst ľahko, či ťažšie, avšak častokrát zabúdame citovo merať ich pravú hodnotu. Narábame s nimi neopatrne, ľahkovážne, vypúšťame ich ako mydlové bubliny do vzduchu, bez rozmýšľania, hovoriac si, veď po chvíli aj tak spľasnú. Sú síce neviditeľné, ale majú svoju nehmotnú váhu a vypovedané slová nikdy nespľasnú.

Vo francúžštine „je t’aime » (milujem ťa) má z úst milujúcej osoby väčšiu váhu ako „je t’adore“ (zbožňujem ťa) a „c’est beau » (je to pekné) je častokrát silnejšie a citovo plnšie ako « c’est magnifique » (úžasné).

Neviem koľko jazykov má túto schopnosť a neviem ani, či je to otázkou jazyka, alebo človeka, ktorý slová vyslovuje.

V slnečnom počasí sa spustil lejak. Všetci na pracovisku utekali k oknu s výhľadom na Eiffelovku a pred našimi očami sa udial očakávaný jav. Krížom cez druhé poschodie Eiffelovky na niekoľko vzácnych sekúnd zahrala ostrými farbami široká dúha. Nikto sa nedostal do slovnej extázy, len jedna kolegyňa ticho povedala „c’est beau“. Predstavme si tú istú situáciu v slovenskom, či anglickom kontexte. „Pekné“, či „nice“ by nám asi pripadalo nie dosť zodpovedajúce javu pred našimi očami. Asi by sme museli povedať „wow“, „amazing“, nádhera, úžasné, super, geniálne.

Prečo tak často musíme zveličovať, prečo nám nestačí prežiť veľkosťou nášho „malého“ srdca plnú hodnotu slov?

Samozrejme aj slová nádhera, úžasné, výnimočné...majú svoje rovnoprávne miesto v jazyku, slovníkoch, hodnotu im neberme, ani ich zo slovníka nevytláčajme. Avšak neodoberajme hodnotu ani jednoduchším slovám. Zdajú sa banálnejšie, ale sú životom a skúsenosťami ošľahanejšie a svoju hodnotu stále majú.

Verme slovám „pekný“, „dobrý“, bez toho, že by sme museli pridávať slovo „veľmi“, alebo ich nahrádzať slovami úžasný, fantastický.

Keď nám niekto povie „mám ťa rád“ alebo „obloha bola ráno pekná“, berme si slová priamo k srdcu.

Spisovateľ Guy de Maupassant povedal: „Čokoľvek chceme povedať, existuje len jedno slovo, ktorým to vyjadriť, len jedno sloveso, ktorým to oživiť a len jedno prídavné meno, ktorým to označiť. A tak treba hľadať, až pokým ho nenájdeme, to slovo, to sloveso a to prídavné meno, a nikdy sa neuspokojiť s približnosťou…”. Nehľadajme umelú veľkoleposť, ktorou chceme prekryť skutočnosť, ale viďme v skutočnosti to, čo nám ponúka – jej veľkosť.

Francúzi vedia, že elegancia je v jednoduchosti a že bohatstvo netreba ukazovať do sveta. Výraznejšie detaily vyniknú viac, keď ich je čo najmenej, farby sú sýtejšie, keď sú na tmavom pozadí, pestrofarebná hodvábna šatka má väčší efekt, ak kontrastuje s tmavými šatami jednoduchého strihu, šperk upúta viac, keď je jediný. Tvár ženy je krajšia, ak jej mejkap je tak jemný a nevýrazný, že len podčiarkuje jej prirodzené črty.

Francúzi upredňostňujú, keď ich tanier nie je plný, ale esteticky farebne a tvarovo zaranžovaný, ak jeho obsahom sú kreatívne špeciality v malom množstve. Francúzom nejde o množstvo, ale o kvalitu.

Francúzi sú zväčša nízki, ale každý z nich sa pokladá tak trochu za Napoleóna.

Nezáviďme „veľkým“, buďme „malí“ s plným vedomím našej hodnoty.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?