K tykaniu sa vo Francúzsku nemusíte dopracovať

Autor: Maria Dopjerova Danthine | 11.4.2012 o 19:39 | (upravené 12.4.2012 o 8:09) Karma článku: 24,30 | Prečítané:  6700x

V niektorých krajinách je tento problém vyriešený. V Amerike sa povie "hi" každému človeku, na ktorého na ulici, v obchode, či na pošte natrafíte. Čašníčka v reštaurácii, či zdravotná sestra v nemocnici sa vám hneď predstaví krstným menom a polyfunkčné "you" je očividne skôr tykaním ako vykaním.

Vo Francúzsku je cesta k tykaniu dlhá. Teda, aby som upresnila, ak sa ocitnete na večierku, kde hosťujúci pozvali viacerých známych (ktorí sa navzájom nepoznajú), tak všetci si hneď tykajú, keďže trávia spoločne večer a tak vychádzajú z toho, že lepšie a bezprostrednejšie sa budú baviť, ak sa budú tváriť (vrámci jedného večera), že sú všetci priatelia.

Avšak v ostatných situáciách vám môže potrvať dosť dlho (niekoľko týždňov, či niekoľko desiatok stretnutí a dlhých rozhovorov) pokým sa v oslovovaní vzdáte typicky francúzskeho „Madame“, či „Monsieur“, alebo „Maman de...“ (matka plus krstné meno vášho dieťaťa) a prepracujete sa ku krstnému menu a tykaniu.

S matkami kamarátov a spolužiakov mojich detí sa stretávame pred školou, na hudobnom konzervatóriu, či na rôznych detských party, vedieme siahodlhé rozhovory o výchove, kultúre, spoločenských problémoch, dovolenkách, dozvedáme sa navzájom rôzne detaily z našich životov (a to, čo sa nedozvieme, alebo neprezradíme, tak to za nás vyriešia naše deťúrence), ale krstné mená si navzájom nepoznáme. Sme „madame“, predstavujeme sa ako „maman de...“ A takéto fungovanie sa tak zabehá, že neskôr sa už na tykanie ani nepomyslí.

Tykanie, či poznanie mena človeka nemusí byť cestou k zblíženiu.

Cez víkendové rána chodím už roky behávať, a presne 4 roky ráno v parku v tú istú hodinu stretávam staršieho pána. Pred 4 rokmi 81-ročného, teraz 85-ročného, pomaly, ale pravidelne poklusávajúceho, o dve vrstvy oblečenia menej ako ja, svalnaté nohy, biele vlasy. Keď ja mám v zime šál, čiapku, rukavice, dve trigovice a vetrovku proti vetru, on má jednu teplú trigovicu a na jar so smiechom pozoruje a komentuje, keď z týždňa na týždeň sa pomaly zbavujem početných vlnených doplnkov. Niekoľko desiatok ráz sme okolo seba mlčky prebehli (väčšinou v protismere), potom sa nám oči začali kontaktovať, a s úsmevom sme sa začali zdraviť. „Bonjour Monsieur“, „bonjour Madame“ postupne viedlo ku krátkemu pozastaveniu a teraz raz za týždeň prehodíme spolu pár viet. Dnes po 4 rokoch viem, že je pôvodom z Maďarska, vie poľsky, lebo bol v koncetračnom tábore, kde stratil oboch rodičov, je bývalým finančníkom, jeho dcéra žije v Los Angeles a je šéfredaktorkou nemocničného časopisu. Keď poviem, že ideme do zámku Vaux-le-Vicomte, pútavo a krátko mi rozpovie príbeh ako tento zámok je rozmarom Faucaulta a ako sa za to ocitol vo väzení, viem, že viackrát za noc vstáva k svojej manželke, ktorá je v pokročilom štádiu choroby Parkinsona, viem, že každé poobedie ide ešte raz do parku a tlačí svoju manželku na vozíku. Tvár sa mu šibalsky rozžiari, keď mi hovorí: „viete, manželka je o 11 rokov mladšia, zobral som si mladú, hovoril som si, aspoň sa o mňa dobre na starobu postará a vidíte starám sa ja o ňu. Ja mu hovorím, že medzi mojim manželom a mnou je 9 ročný rozdiel. So smiechom mi hovorí, nebojte sa dobre sa o vás váš manžel postará. Teda aspoň vám to prajem“.

Ráno, keď manželka ešte spí, tak on sa vytratí do parku, na svoj každodenný beh, ja tiež na chvíľu unikám od domácnosti, od detí, a stretáme sa pri jednom z našich behov každodennosti. S mnohými sa v parku zdraví, mnohých pozná a na každého sa usmieva.

Pri mojom poslednom behu pred operáciou ma chytil za lakeť, hľadel mi do očí a prial, aby ma čoskoro opäť uvidel.

Ani po 4 rokoch neviem ako sa volá, on nevie ako sa volám ja, avšak mojim víkendovým ránam v parku bez usmiateho bielovlasého pána by niečo podstatné chýbalo.

Nie je dôležité sa prepracovať k tykaniu, aby sa človek dostal k človeku.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?