Francúzska cesta za dokonalosťou

Autor: Maria Dopjerova Danthine | 6.9.2012 o 6:49 | (upravené 6.9.2012 o 6:54) Karma článku: 13,22 | Prečítané:  2645x

Životnou métou Francúzov je dokonalosť. O perfekciu sa snažia malí školáci, gymnazisti, študenti na univerzitách, pracujúci na pracovisku, rodičia vo výchove detí, gazdinky vo varení a pečení, všetci vo voľnočasových aktivitách, v štýle obliekania, v ich povestnom "savoir-vivre" (umenie žiť), ktoré sa dotýka a prelína so "savoir-faire" (vedieť ako na to).

Životnou métou Francúzov je dokonalosť. O perfekciu sa snažia malí školáci, gymnazisti, študenti na univerzitách, pracujúci na pracovisku, rodičia vo výchove detí, gazdinky vo varení a pečení, všetci vo voľnočasových aktivitách, v štýle obliekania, v ich povestnom „savoir-vivre“ (umenie žiť), ktoré sa dotýka a prelína so „savoir-faire“ (vedieť, ako na to).

Vo Francúzsku sa však dokonalosť jednoducho v hodnotení nedá dosiahnuť. Človek sa k nej môže priblížiť, takmer ju mať na dosah ruky, ale vždy zostáva pole pôsobnosti na zlepšenie.

 

Ako matka troch detí prežívam septembrovú aktuálnosť rozbehu školských povinností. Hoci sa práve v tlači diskutuje o tom, že známkovanie vo francúzskych školách by sa malo zrušiť, 80% Francúzov je proti. Veď súťaživosť a známkovanie zbožňujú, a nielen také, že jednotka, dvojka prípadne trojka, ale od 0 bodov po 20. Francúzov tromfnú snáď už len Japonci s ich škálou hodnotenia od 0 po 100.

Kultúrny šok, na ktorý si treba zvyknúť. Na Sorboni som sa veľmi rýchlo rozlúčila s pocitmi mojich jednotiek a prípadných dvojek v indexe z FifUK.

Pri akejkoľvej seminárke, či referáte som sa musela spamätať zo sklamania, keď po uznanlivom komentári, že som tematiku rozobrala zo zaujímavého uhla, mi profesor oznámil 14 až 16 bodov. Pri hodnotení diplomovej práce plný počet je teoretických 20 bodov, ku ktorým sa ani geniálny študent jednoducho dopracovať nemôže. 19 je pre neexistujúcich géniov, 18-17 pre vynikajúcich študentov a 14 až 16 sú veľmi dobré známky, s ktorými sa študenti pyšne chvália.

Moje chápanie francúzskej cesty za nedosiahnuteľnou dokonalosťou však ešte čakali ďaľšie prekvapenia.

Na prvom stupni základnej školy žiakov hodnotia škálou bodov od 0 do 10. (Na druhom stupni sa škála bodov rozširuje do 20.)

Moje predsavzatie, že dcéra štvrtáčka musí nosiť len „10“ veľmi rýchlo opadlo, kolegyne v práci nechápali, čo od decka chcem, keď som sa im sťažovala, že dcéra má stále priemerné výsledky, že mi nosí domov známky od 8 do 9,5 bodov.

Plný počet bodov, zjednodušene zodpovedajúci našej školskej a akademickej jednotke je vo Francúzsku takmer nemožný. Samozrejme v prípade, že žiak, či študent vypočíta bezchybne matematický problém, či napíše bezchybne diktát, tak sa jednoducho nedá polemizovať. Avšak aj tu je strata bodov možná, ak sa vyučujúci rozhodne strhnúť body za neúhľadnú, či neprehľadnú formu odpovede. Vždy je terén na kritické oko učiteľa či profesora.

Často sa dokonca stáva, že učiteľ naschvál do písomky vsunie tak prešpekulovaný chyták, takú otázku, alebo tak zložité zadanie otázky, že vie, že nikto z triedy ho nebude vedieť zodpovedať. A tak sa stáva, že keď mi dcéra oznámi, že mala z dejepisu len 8 bodov z 10 a ja začnem soptiť nad jej nepresnosťou, keď si zadanie prečítam, musím jej dať za pravdu, že by som ani ja nepochopila. Keď sa jej spýtam, že prečo sa neohlásia, aby im to pani učiteľka vysvetlila, povie, že nemôžu, lebo by im strhla ďaľší bod.

Veci sa majú tak, že pani učiteľka dobre vie, že zadanie je takmer nepochopiteľné, ale skúša, ako žiaci zareagujú, či nespanikária, už v skorom veku sú žiaci vystavení tomu, že nestačí sa naučiť perfektne spamäti lekciu z dejepisu, ale treba rozmýšľať, klásť si sám sebe otázky, analyzovať, čerpať v hlave vo vedomostiach získaných už dávnejšie, porovnávať.

Pochopila som, že na vysvedčení sa uvádza priemer triedy z každého predmetu z dôvodu, aby sa rodičia vedeli zorientovať, ako je ich dieťa v triede umiestnené. A tiež som sa naučila byť zvedavou mamou, ktorá sa okrem dcériných známok pýta na známky iných žiakov, pretože sa často stáva, že najlepšia známka v triede z písomky je 8 alebo 9 bodov. Samozrejme pýtam sa len dcéry, lebo pýtať sa iných rodičov na známky ich detí je tabu, jedinou spoločensky vhodnou otázkou je, či ich syn alebo dcéra „travaille bien à l’école“ – v škole dobre pracuje.

V Americkej škole, keď dieťa je v niečom slabšie, tak učiteľka referuje rodičom: „V matematike má trošku slabiny, ale úžasne kreslí, diktáty má bez chyby a má veľký talent na prírodné vedy“.

Vo Francúzsku tak isto pracujúce dieťa učiteľka rodičom opíše: „Nepracuje zle, ale v matematike má veľké medzery, chýbajú mu základy, nemá na čom stavať, známky z matematiky ho penalizujú a znižujú mu celkový priemer“. Je ľahké si domyslieť, že americký rodič odchádza z rodičovského združenia celý spokojný a doma dieťaťu pogratuluje. A Francúz rozoberá problematické dieťa s celou rodinou.

A dôsledky? Americký rodič si urobí záver, že dieťa sa musí sústrediť na prírodné vedy a matematiku nechajú bokom a francúzsky rodič vybaví dieťaťu súkromné doučovanie matematiky, kúpi mu rôzne knižky so špeciálnymi príkladmi hrou, v aute, či pri raňajkách ho trápi násobilkou. Veď treba sa snažiť o dokonalosť.

Ešte pred tým, ako moje deti začali chodiť do školy, mamičke sťažujúcej sa na dcéru, ktorá nechcela cvičiť na klavíri, som sa odvážila poznamenať, že veď nemusí v každej oblasti a predmete excelovať. Načo mi podráždene odpovedala, že je možné byť vo všetkom veľmi dobrý, len treba na tom pracovať. A tak si osvojujem teóriu, že deti musia mať dobré výsledky vo všetkých oblastiach, aby si pracovnú budúcnosť zvolili nie na základe vylúčenia toho, čoho sa obávajú, ale na základe toho, čo sa im vykryštalizovalo ako životná pasia.

Mladá Američanka mi povedala, že ona vo Francúzsku rozhodne študovať nechce na univerzite, lebo by nezniesla, keby profesor pred celou triedou oznámil výsledky jej práce, keby pred celou triedou citoval jej chyby, že v Amerike sa verejne študent nikdy nekritizuje, že známky sú dôvernou informáciou.

Vo Francúzsku sa známku zo skúšky dozviete na plagáte s menami a známkami všetkých študentov, vyvesenom v hlavnej hale školy.

Uznávam, verejná kritika na akademickej pôde nie je ničím príjemným, ale pocit, keď profesor pred všetkými študentami povie, že vaša práca ho najviac zaujala, že nech ju prečítate pred všetkými, ten pocit sa oplatí v živote zažiť.

Francúzsko nie je krajinou, kde sa ľahko chváli, vo Francúzsku sa analyzuje a kritizuje.

A neprítomnosť kritiky je chválou.

Chvály sa v živote dávkujú, vo Francúzsku ich máte možno menej, ale ich kontext a chvíľu si pamätáte na celý život.

A aj keď máte dojem, že je čosi dokonalé, nikdy nie ste v cieli, stále sa dá ísť za kvalitou ďalej.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?