Mami!

Autor: Maria Dopjerova Danthine | 17.9.2012 o 9:00 | (upravené 17.9.2012 o 15:43) Karma článku: 12,61 | Prečítané:  1425x

"Mami, Mathieu pozerá vojenský film." "Mami, pozri, ako robím puzzle, kukaj, kukaj." "Mami, poď pozrieť, čo som postavil." "Mami, Mathieu ma chytil za vrkoč." "Mami, koľko je 37+37+37?" "Mami, môžeš mi prosím dať vodu?" "Mami, môžeš mi dať ešte vodu?", Mami, nevieš mi toto opraviť?"

 

Pri poobednom „oddychu“ urobím pokus o otvorenie knihy. Vprostred prvej vety začujem syna listujúceho v reklamnom časopise, čo sme práve vytiahli z poštovej schránky: „Mami, pozri v tejto reklame ukazujú tie isté spidermanové tenisky ako mám ja“. Po odpovedi mi oči opäť klesnú ku knihe, „Mami, toto je dobrá rozprávka, lebo tu neni ani príšera, ani vlk, ani poľovník“. „Mami, francúzske netopiere nie sú nebezpečné, ale anglické cucajú krv.“

Po dvoch stranách knihy, niekoľkokrát prerušených detskými hlasmi, prosbami a sťažnosťami, knihu zatvorím.

Rozhodnem sa aspoň krátko odpovedať na mail od kamarátky, pri prvom slove „Mami, nevieš, kde mám tie nové kraťasy?“. „Mami, Michel si dáva na tvár pastu na natieranie kachličiek.“

Po nájdení kraťasov, odstránení pasty na kachličky z detských rúk a tváre, keď jeden stíchne a pohrúži sa do hry, druhý pozerá rozprávku na počítači a situácia sa javí ako idylicky tichá a predurčená na relax, v tej chvíli mi moja dcéra práve musí zvestovať, čo povedala kamarátka jednej jej kamarátky pred troma mesiacmi a čo si o tom ďaľšia kamarátka myslí.

Keď dcéra stíchne, tak syn sa ozve „ Mami, ja, keď budem veľký, tak sa nemusím oženiť?“ „Samozrejme, že nemusíš.“ Keď sa s odpoveďou uspokojí, dcéra sa opäť ozve „ mami ja som hladná...“, popri jedení mi s plnými ústami referuje: „Mami, ja som povedala Hélene, že ju nemôžem pozvať na narodeniny, lebo by nebolo dosť kúskov torty, keďže už sme pozvali veľa kamarátiek, a je to v poriadku, pochopila to.“

Sadnem si s mamou s kávou za stôl, s ťažko realizovateľnou túžbou vypiť si kávu pri dospeláckom rozhovore. „Mami, nevieš, kde mám sponky do vlasov?“

Po dvoch minútach sa ozve stredný syn: „Mami, keď budem v nebi, tak ja budem unavený stále pozerať z oblakov dolu. Myslíš, že si tam môžem sadnúť alebo ľahnúť?“

"Mami, ja myslím, že keď budem veľký, tak budem bývať s vami, lebo nový dom stojí veľmi veľa peňazí."

Môj najmenší po uchopení banánu z misy s ovocím: „Mami, banány sa vyrábajú z mlieka?“ Informáciu treba podchytiť hneď pri jej vzniku, aby dieťa nedajbože nezačalo aj v škôlke propagovať tútu kuriozitu.

A tak sa rozhovor dospelých odkladá na neskôr.

Prídu vekové hranice, keď asi viac pýtajú ako ukazujú, keď sa na vás obrátia len, keď niečo potrebujú, počet vyslovení slova „mami“ sa za deň zredukuje.

Napriek uvedomovaniu si, že každý moment s deťmi je nenávratný a neopakovateľný, sú chvíle, keď si tak veľmi prajeme, aby deti stíchli, aby aspoň chvíľku nič nepotrebovali, nič nepýtali, nič nám neukazovali, na nič sa nesťažovali, nič s nami neriešili.

A spolu s touto túžbou a dlhými dňami, kedy sa rodičia tešia na moment, keď deti večer zaspia, ani sa nenazdáme a niekoľko rokov prejde ako voda, nestihneme si poriadne uvedomiť, kedy vypadli všetky mliečne zuby, kedy zmizli posledné chrasty z večne oškretých kolien, kedy deti prestali potrebovať našu pomoc pri úlohách, kedy začali svoje problémy riešiť s kamarátmi namiesto nás.

A príde chvíľa, keď budeme sami v tichej kuchyni, keď čoraz častejšie si povieme, že stačí studená večera, odrazu budeme opäť bezdetným párom na dovolenke, budeme mať kopu času, ktorý trávime spomínaním na chvíle, keď dom žil smiechom, krikom a plačom, keď každých desať minút vbehlo niektoré dieťa do kuchyne s vetou, že je hladné, keď sme podpisovali žiacke knižky, keď prechádzky v parku musela vždy sprevádzať zmrzlina, cukrová vata, alebo kolotoč. Keď sme počuli stokrát za deň „mami“.

A listujúc v albumoch, tak veľmi sa budeme chcieť vrátiť späť, tak veľmi budeme chcieť opäť držať dieťa na kolenách, počúvať jeho hlas, všetko to, čo nám chce povedať, sledovať zázrak toho, že každým dňom je dieťa iné.

A potom asi príde chvíľa, keď si uvedomíme, že bytostne túžime po vnúčatách, aby vniesli život do domu, aby oživili tiché chvíle, aby sme mali dôvod piecť, variť a chodiť do parku na kolotoče a cukrovú vatu.

(Opisujem situáciu, keď sú deti práve v blízkosti matky, ale to isté platí aj pre otcov).

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?